Recenzia diela Prof. Miloslava Starostu:
Didaktika klavírnej hry
Doc. Daniel Buranovský ArtD.
Vedúci Katedry klávesových nástrojov
Hudobná a tanečná fakulta
Vysoká školy múzických umení v Bratislave
Profesor M. Starosta patrí medzí
významné osobnosti slovenskej klavírnej pedagogiky súčasnosti. Jeho pôvodné
pedagogické myšlienky, ale i preklady významných osobností svetovej
klavírnej pedagogiky sprevádzajú už generácie adeptov klavírneho umenia. Po
zavŕšení diela Kapitoly z dejín klavírneho umenia a pedagogiky
klavírnej hry sa pustil do ďalšieho diela s veľkým významom pre pôvodnú
slovenskú odbornú literatútu – Didaktiku klavírnej hry.
Jeho celoživotné pedagogické
skúsenosti, podopreté encyklopedickou mysľou pretavuje do podôb kapitol
prameňov klavírneho umenia minulosti i súčasnosti. Dielo Didaktika
klavírnej hry prináša záujemcovi vysoko odbornú literatúru snažiacu sa
postrehnúť a sumarizovať najpodstatnejšie výdobytky vývoja hudobného
myslenia pretaveného do klavírnej didaktiky a interpretácie. V tomto
diele sa objavujú extrakty histórie a vývoj klavírnych škôl s ich
hlavnými črtami, cez charakteristiku vzťahov percepcie hudby prostredníctvom
špecifík hudobného nástroja a individuality interpréta. Nastoľuje hlavné
a najpodstatnejšie okolnosti významného a osobitého vzťahu učiteľ –
žiak, metódy pedagogického procesu, a najefektívnejšie formy vyučovania,
pri práci na hudobných dielach takým spôsobom, aby bola jednoznačne dominantným
prvkom láska a oddanosť hudbe, snaha po čo najhlbšom pochopení umeleckého poslania
klavírnej intepretácie.
V tom vidím najcennejší
filozofický odkaz diela prof. Starostu - vnímanie hudby a vzťah k nej
ako prioritný a následné ovládnutie klavíra ako hudobného
„sprostredkovateľa“ umeleckých ideí.
Z hľadiska členenia
„Didaktiky“ vznikajú pomyselné okruhy priorít:
- história (školy, hudobné myslenie, vývoj
nástroja a štýlov)
- problematika ovládnutia
výrazových prostriedkov – klavírna technika (text, sluch, nástrojové špecifiká,
práca, resp. cvičenie)
- vyučovací proces (učiteľ versus
žiak, metodika, tvorivosť, didaktické zásady)
Skĺbiť tieto procesy
v plynulý a všeobsiahly proces je nemožné. Do popredia sa tak
dostávajú kapitoly, ktoré poskladať do „štvrtého rozmeru“ je úlohou čitateľa,
jeho špecifického záujmu a ďalšieho štúdia. Literatúra prof. Starostu je
bohatá na odkazy, kde si erudovaný čitateľ nájde detailné princípy svojich
záujmov.
O histórii a vývine
pedagogických klavírnych škôl a významných osobnostiach klavírnej
pedagogiky z pera prof. Starostu nie je potrebné sa zvlášť zmieňovať,
pretože tento fakt. o jeho skvelom prínose s bohatou faktografiou je
všeobecne známy.
Problematika klavírnej techniky
zostane naďalej napriek množstvu faktov, návodov, postrehov a analýz ešte
dlhý čas alchýmiou, kde sa musia skĺbiť danosti adepta s aktívnym
vnímaním, presne formulovanou podstatou významu pohybov. Pravdepodobne aj
hudobná terminológia v otázke „techné“ a istá frustrácia interpretov
z napätí medzí umeleckým zámerom a realizáciou bude zdrojom ďalších prác na odhaľovení
tajomstiev umeleckej klavírnej interpretácie.
Za najcennejšie pokladám posledné
kapitoly Systém vo výchove klaviristu a O vyučovaní začiatočníkov, kde je priam cítiť skúsenosť, erudícia,
nadhľad a láska ku klavírnemu vyučovaniu, podobne ako významné kapitoly Vývoj hudobného myslenia, Vidím-počujem-hrám
a Učiteľ-žiak-študijný proces, práve
z didaktického hľadiska, kde sa vytyčujú základné ukazovatele podstaty
pedagogického procesu.
Dielo Didaktika klavírnej hry je
významným prínosom slovenskej pôvodnej odbornej literatúry pre klavír,
zreteľnou pomôckou záujemcom o klavírnu didaktiku a interpretáciu.
Vzácne historické fakty a bohaté skúsenosti autora sú zárukou, že takáto
literatúra má svoje miesto v knižnici každého klavírneho pedagóga nielen
na Slovensku, ale aj v širšom medzinárodnom meradle.
Doc. Daniel Buranovský ArtD.
V Bratislave,
25. februára 2006
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára